Tag Archives: featured

NEW TROODONTIDS: DALIANSAURUS LIAONINGENSIS & LIAONINGVENATOR CURRIEI

2017 ACTA GEOLOGICAL SINICA 91(3): 763-780

Shen, C., Lü, J., Liu, S., Kundrát, M., Brusatte, S. L., Gao, H.: A new troodontid dinosaur from the Lower Cretaceous Yixian Formation of Liaoning Province, China.

Abstract: A new troodontid dinosaur, Daliansaurus liaoningensis gen. et sp. nov., is erected based on a nearly complete specimen from the Lower Cretaceous Yixian Formation of Beipiao City, Liaoning Province, China. This well preserved skeleton provides important new details of the anatomy for Liaoning troodontids, and gives new insight into their phylogenetic relationships and evolution. Daliansaurus is distinguished from other troodontids by an enlarged ungual on pedal digit IV, which is approximately the same size as the sickle-shaped second ungual, and is differentiated from other Liaoning troodontids by a number of characters of the skull, manus, pelvis, and hindlimb. A phylogenetic analysis recovers Daliansaurus within a subclade of Liaoning troodontids that also includes Sinovenator, Sinusonasus, and Mei. We erect a name for this group –Sinovenatorinae – and argue that it reflects a localized radiation of small-bodied troodontids in the Early Cretaceous of eastern Asia, similar to previously recognized radiations of Liaoning dromaeosaurids and avialans. As more Liaoning theropods are discovered, it is becoming apparent that small, feathered paravians were particularly diverse during the Early Cretaceous, and future work is needed to clarify how this diversity arose, which species coexisted, and how these numerous species partitioned niches.

2017 ACTA GEOSCIENTICA SINICA 38(3): 1-13.

Shen, C., Zhao, B., Gao, C., Lü, J., Kundrát, M.: A new troodontid dinosaur (Liaoningvenator curriei gen. et sp. nov.) from the Early Cretaceous Yixian Formation of Western Liaoning Province, China.

A new troodontid, Liaoningvenator curriei gen. et sp. nov., is described based on a complete skeleton from the Early Cretaceous Yixian Formation of Beipiao City, Liaoning Province, China. It bears the following characters of Troodontidae: numerous and more closely appressed maxillary and dentary teeth; the teeth markedly constricted between the roots and crowns; the nutrient foramina in groove on the external surface of dentary; distal caudal vertebrae having a sulcus on the dorsal midline rather than a neural spine. Unlike other troodontids, Liaoningvenator exhibits a sub-triangular ischial boot in lateral view and slender ischial obturator process; transition point in caudal vertebrae starts from the seventh caudal vertebra. A phylogenetic analysis recovers Liaoningvenator and Eosinopteryx as sister taxa that belong to the same clade. These two taxa share the following three characters: (1) anterior maxillary and dentary teeth lack serrations along the anterior carina; (2) shafts of cervical ribs are longer than vertebral centra which they articulate with; and (3) anterior margin of ilium is straight. The type specimen of Liaoningvenator was attaining skeletal maturity and at least four years old when it perished. Liaoningvenator represents the fifth troodontid taxon from the Lower Cretaceous equivalent strata of western Liaoning. It provides much new anatomical information on basal troodontid dinosaurs in this region. It also enhances the diversity of the troodontids in Early Cretaceous of China currently known.

Nature Communications: Beibeilong sinensis gen. et sp. nov.

Dinosaury znášali až polmetrové vajcia. Hniezda gigantických vajec boli objavené v čínskej provincii Henan. Jedno z nich bolo ale iné – obsahovalo zárodok ‘draka’. Nestihol sa vyliahnuť a zamrzol tak v čase na desiatky miliónov rokov.

Na jar roku 1993 ho objavil neďaleko mesta Nanyang neznámy domorodec. Krátko nato sa exemplar objavil na americkej strane Pacifiku a titulnej stranke časopisu National Geographic. Takto začal veľký príbeh malého ‘draka’ známeho pod menom Baby Louie.

Jeho vlastníkom sa stalo Indianopoliské detské múzeum na celých 12 rokov. Po dlhom zvažovaní a diplomatických jednaniach prišiel veľký deň jeho repatriácie. Baby Louie sa v decembri 2013 vracia späť do Číny a nachádza svoj domov v renomovanom múzeu: Henan Geological Museum.

Tu sa začína druhá, vedecká časť, príbehu. Medzinárodný – čínsko-kanadsko-americko-slovenský – vedecký tím zisťuje, akým dinosaurom Baby Louie vlastne je. Slovensko zastupuje uznávaný expert na štúdium embryí dinosaurov Martin Kundrát, pracovník Centra interdisciplinárnych biovied Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Nášho pracovníka pozval do riešiteľského tímu Prof. Lü Junchang z Činskej akadémie geologických vied a Prof. Pu Hanyong, riaditeľ Henan Geological Museum.

Tajomstvo ‘malého draka’ vyrozprávali odborníci v článku, ktorý dnes zverejnil renomovaný vedecký časopis Nature Communications.

https://www.nature.com/articles/ncomms14952

Článok obsahuje aj rekonštrukciu‘dračieho’ embrya vo vajci, ktorú nakreslil Vladimír Rimbala pod odborným vedením Martina Kundráta.

A čo hovorí Martin o tomto úspechu slovenskej vedy? “Pozvanie čínskych kolegov k účasti na tomto projekte považujem za privilégium. Tento objav má tiež charakter medzníka slovenskej paleontológie. Teší ma, že aj v Košiciach píšeme históriu vedeckých úspechov tej najvyššej kvality. Návrat ilegálne vyvezeného Baby Louie späť do Číny je mimoriadny úspech svetovej paleontológie.”

Odborný tím prekvapil fakt, že ‘dračie embryo’ patrí málo známym dravým dinosaurom zo skupiny Caenagnathidae, po slovensky moderné čeľuste. Nálezy týchto dinosaurov boli často nekompletné a tak je Baby Louie jedným z najlepšie zachovaných exemplárov týchto dinosaurov. Tento unikátny nález vyriešil dlhotrvajúcu záhadu o tom, ktoré dinosaury znášali najväčšie vajcia, známe pod názvom Macroelongatoolithus.

Od dnešného dňa má Baby Louie aj svoje vedecké meno. Jeho krstní otcovia ho pomenovali príznačne: Beibeilong sinensis – mláďa čínskeho draka. A tak sa malý spiaci drak opäť vrátil tam, kde ho pred 90 miliónmi rokov zanechali jeho gigantický rodičia. Je ďalším svedectvom veľkolepej histórie dinosaurov, ktorá nás neprestáva udivovať.

Martin Kundrát pokračuje v štúdiu nových skamenených embryí a čoskoro sa vydá do odľahlých končín Ázie odhaľovať dalšie tajomstvá fenoménu čínskeho draka.

Slovak-Iranian Paleontological Expeditions Project

SLOVENSKO-IRÁNSKE PALEONTOLOGICKÉ EXPEDÍCIE

Výber zo zápiskov: Irán – marec 2017

© Martin Kundrát

DEŇ 1 – 2.3.2017

Začína prvý deň expedície. Teherán sa prebúdza do slnečného rána a my s ním. Našou prvou zastávkou je Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Iráne, kde nás o 10h prijal veľvyslanec SR, pán Ľubomír Golian. Aj touto cestou si v mene našej celej skupiny dovoľujem poďakovať pánovi veľvyslancovi za príjemné stretnutie, cenné rady, povzbudenie a záujem o naše výskumné aktivity v Iráne.

Na obed sme dostali ďalšie pozvanie. Mali sme možnosť prezrieť si zaujímavú zbierku skamenelín istého iránskeho zberateľa, s ktorým som sa zoznámil v roku 2013. Určil som identitu niektorých fosílii, čo zjavne potešilo nášho hostiteľa. Pri podrobnejšom prezeraní niektorých nálezov sme oživili ich milióny rokov starý príbeh, napr. mohutnej kosti veľkého jaštera, ktorá bola naskrz prederavená zubom ešte väčšieho dravca.

V podvečer nastupujeme do autobusu smer Zanjan, kam prichádzame po 4 hodinách jazdy po hlavnej dopravnej tepne Iránu vedúcej z jej metropoly do Turecka.

DEŇ 2

Ráno o 6h vyrážame zo Zanjanu na sever smerom ku Kaspickému moru. Pred nami sa týčia zasnežené štíty Alborzu. Naše vozidlá nás zo zimnej hmly vynesú takmer do oblakov: ocitáme sa v nadmorskej výške 2156m. Po troch hodinách cesty sa dostávame na miesto, ktoré si nás podmaňuje svojou tichou monumentálnosťou. Objektom nášho záujmu je súvrstvie, ktoré vzniklo na začiatku obdobia jury, teda pred 180 až 200 miliónmi rokov. Šťastie vraj praje pripraveným: po dvoch hodinach objavujeme prvé stopy dinosaurov, ktoré tu pobehovali v najrôznejších veľkostiach.

Našu eufóriu umocňuje pozvanie na tradičnú iránsku večeru v neďalekej dedinke. Pozval nás člen nášho tímu, Mahmood, a jeho rodičia. Ďakujeme za pohostenie a pred zotmením sa vydávame na spiatočnú cestu. Do Zanjanu sa vraciame neskoro v noci – naplnený však spokojnosťou z dnešného úlovku.

DEŇ 3

Dnes je na programe dňa niekoľko oficiálnych stretnutí. Pracovný deň zahajujeme sériou odborných prednášok pre kolegov a študentov univerzity v Zanjane. Následuje oficiálne rokovanie s akademickými a riadiacimi pracovnikmi univerzity o možnostiach spolupráce vo vedecko-výskumnej a pedagogickej oblasti. Konštatujeme potrebu podpísania Memoranda o porozumení. Po obede otváram druhú časť pracovného programu prezentáciou o našom spoločnom projekte, o Slovensku, histórii a súčasnosti UPJŠ, Prírodovedeckej fakulty, Centre interdisciplinárnych biovied a mojich doterajších výskumných aktivitách.

Záver dňa vypĺňa pozvanie ďalšej univerzity v Zanjane, na ktorej sa zoznamujeme s výkonnou skupinou mladých iránskych vedcov. Dnes sme mali možnosť poznať ďalších výnimočných ľudí. Ďakujeme všetkým za priateľské prijatie, pohostinnosť a záujem o spoluprácu na našom expedičnom projekte.

DEŇ 4

Program dnešného dňa bol zameraný na návštevu miesta s rozsiahlym súvrstvím z obdobia starších treťohôr (paleogénu). Táto lokalita sa nachádza neďaleko Zanjanu, asi hodinu autom. Odkryv berie dych svojou veľkosťou, geologickým charakterom a skutočnosťou, že tu ešte nikto pred nami nepracoval. Malebnosť tohto miesta umocnila príroda, ktorá vygravírovala do skaly tvary pripomínajúce dielo človeka v jordánskej Petre. Sme premrznutí na kosť a predsa sa nám nechce odísť. V Zanjane diskutujeme o ďalších podrobnostiach a postupe pri skúmaní tejto lokality. Dohoda je jednoznačná – začneme už budúci rok.

DEŇ 5

Začíname veľký okruh. Čaká nás celodenný presun zo Zanjanu cez Teherán do Tabasu. Sedíme v autobusoch, ktoré by ste u nás darmo hľadali. Polohovacie sedadlá, alebo skôr kreslá, ktoré pripomínajú biznis triedu v lietadle. Zopár sladkostí, džús a voda sú v cene. Taký iránsky student agency prvej triedy. V Teheráne vrcholí doobedňajšie dopravná špička. Taxi, ktoré nás má prepraviť zo severozápadného na južný autobusový terminál sa stráca v šesťprúdovej rieke automobilov tečúcej pomalšie než by ste si priali. Na termináli sa pred desaťhodinovou nočnou cestou občerstvíme chutným kuracím kebabom. V Tabase vystupujeme o 3 hodine ráno.

DEŇ 6

Tabas sa nachádza v provincii Južný Chorasan. Má 75 tisíc obyvateľov . Mestu dominuje mešita imáma Rézy so zelenými vrcholmi minaretov na pozadí nočnej oblohy. Dnes sa koná 11. sympózium iránskej paleontologickej spoločnosti. Dostalo sa mi cti zahájiť vedecký program sympózia plenárnou prednáškou. Výnimočná udalosť si vyžaduje výnimočnú tému. Preto budem hovoriť o jednom z mojich naj…, o výskume archaeopteryxa, malého vtáčieho dinosaura, ktorý sa stal ikonou evolúcie. Poobede pokračujeme programom v sekciách, kde sú prednesené ďalšie tri slovenské príspevky kolegov z Technickej univerzity v Košiciach.

Podvečernú atmosféru umocňuje stretnutie účastníkov sympózia v 400 rokov starej záhrade , na ktorú sú tabasania hrdí. Začína hra svetiel a hudby. Sme svedkami otváracieho ceremoniálu nového múzea. Nezabudnuteľným maskotom akcie je obrovský živý pelikán. Máte pocit, že takáto krása nemôže vyrásť uprostred vyprahnutej polopúšte. Môže!

DEŇ 7

Zobúdzame sa do chladného rána a balíme veci do terénu. Čaká nás už landrover Defender, so šoférom, ktorého sme si rýchlo ubľubili. Pán Shafiei mi robil spoločnosť už v roku 2013, keď sme skúmali pozostatky druhohôr v okolí Isfahánu. Mierime na sever od Tabasu. Vstupujeme do krajiny, v ktorej strácate pojem o čase. Pradávna minulosť leži vedľa súčasnosti. Dotyk s pravekom na seba nedá dlho čakať. Nachádzame prvé dôkazy života, ktorý tu prekvital pred viac ako 150 miliónmi rokov. Naši geológovia dychtivo čítajú v tejto veľkolepej kamennej knihe a lúštia rébusy praveku. Sme viac ako tisíc metrov nad morom a predsa sa suchou nohou prechádzame po prehistorickom korálovom útese a morskom pobreží, ktoré sa v druhohorách vynorilo a poskytlo miesto pre život podivuhodných živočíchov. Objavy tohto dňa spracujeme do odbornej publikácie. Nezabudneme ani na našich priaznivcov doma, ktorí nás povzbudzovali.

DEŇ 8

Dnes sme sa odvážili ešte ďalej na sever od Tabasu. Ocitli sme sa uprostred odkryvov druhohorných hornín krvavočervenej farby. Juraj (Prof. Janočko) vytvoril pracovnú hypotézu, ktorú budeme ďalej overovať. Tieto mohutné vrstvy by mohli predstavovať usadeniny, ktoré tu zanechala obrovská riečna delta. Hovoríme teda o suchozemskom prostredí. Nasvedčuje tomu i nález zuhoľnatených zvyškov rastlín uložených v tenkej vrstve. Táto lokalita mala ešte jednu zvláštnosť, ktorá stojí za zmienku. V tejto prekrásnej pustatine sme našli vodu. I malý prameň tu dokázal zasiať život. Od prameňa sa vinul 10 metrový zelený koberec, na konci ktorého stal suchý strom. Ktovie, možno opäť rozkvitne a ukáže silu života. Možno práve na nový rok, ktorý budú v Iráne onedlho oslavovať. Začalo sa stmievať. Noc prichádza v týchto končinách rýchle. Tieň noci nás dobehol na polceste. V diaľke však silnelo svetielko ohňa, ktoré nám ukazovalo smer. Pán Shafiei myslel nielen na to. Na nočný chlad sa najlepšie hodí šálka horúceho silného iránskeho čaju. Večer, na ktorý nezabudneme. Ďakujeme.

DEŇ 9

Hurá do Kermánu. Dnes sa presúvame na juhozápad Iránu. Po niekoľkých hodinách cesty polopúšťou zastavujeme v Naybande. Obrázok ako vystrihnutý z filmu o Oriente spred storočia. Predstavte si oázu paliem, nad ňou kopec, na ktorom dokázal človek postaviť impozantné hlinené mestečko, a nad ním zase nádherný pyramidovitý skalný masív. A toto všetko v blízkosti jedného z najsuchších miest sveta, púšte Lut. Pokračujeme po jej okraji ďalej na juh a na obzore sledujeme fatamorgánu. Onedlho vstupujeme do horského masívu. Netušíme, že sme práve prešli bránou do praveku, keď bol Irán osamoteným súostrovím v mori. Červené skalnaté hory sú neodolateľné. Vystupujeme z landroveru a onedlho sa strácame v pravekom kamennom labyrinte. Hľadáme stopy života.

Kráčame po prehistorickej pláži plnej čerín, ale život stále nikde. O chviľu sa budeme musieť vrátiť. A vtedy to prišlo. Na menšej skale nachádzam prvé známky života. Sú to stopy akejsi dávnovekej ʿmnohonožkyʾ, po ktorej tu zostala spomienka. O niekoľko metrov ďalej ležala veľká pieskovcová platňa. Pohľad na ňu nedovolil pochybovať. Prezradím zatiaľ len toľko, že tento plážový jurský svet bol dejiskom života, ktorý sme sem prišli hľadať. Julo (doc. Kondela) ma musel odtrhnúť od práce, aby sme došli k landroveru pred úplným zotmením. Zvyšok nočnej cesty do Ravaru opanovala eufória. Kermánsky jurský svet nám odhalil prvé zo svojich tajomstiev.

DEŇ 10

V povetrí cítiť veľké očakávanie. Dnes alebo nikdy. Cieľom dnešného prieskumu je oblasť nad ktorou sa vypína impozantná stolová hora Kermánu. Vidieť ju už z veľkej diaľky, ale až keď stojíte pod ňou, strácate slová, ktorou by ste opísali jej veľkoleposť. V jej okolí sa nachádzajú rozlámané gigantické dosky jurských uloženín. Jej sa to však netýka. Majestátne sa týči nad okolitou krajinou a svojim vrcholom sa dotýka oblakov. Ďen D sa začal. Skupina sa rozdelila, aby sme preskúmali čo najväčšiu oblasť. Dlho sme nenašli nič okrem čerín, ktoré nám pripomenuli včerajšok. Všetko zmenil Mahmud, iránsky študent, ktorý je členom našej expedície.

V jednej zo stoviek vrstiev objavil zvyšky prehistorických tvorov, ktoré patrili medzi najväčšie dravce iránskeho jurského sveta. Marta (Dr. Prekopová) a Juraj sa pustili do analýzy tohto súvrstvia. Julo skladal mozaiku sledu vrstiev vo väčšom meradle. Majid (Dr. Ataabadi), Mahmood a ja hľadáme ďalšie skameneliny. Za hodinku, sme ich objavili niekoľko. Očakávania sa naplnili. Skromne môžem povedať, že Kerman sa s našou výpravou podelil o zatiaľ najväčší nález v histórii jeho výskumu. Spokojnosť dosiahla vrcholu. Myslíme na našich doma, Slovensko. Spomínam na dlhú cestu a prekážky, ktoré bolo potrebné zdolať, aby sa tento sen stal skutočnosťou.

DEŇ 11

Dnes sme mali byť už v hlavnom meste provincie Kermán. Dopoludnie sme však strávili ešte pod ʿnašouʾ stolovou horou. Juraj, Marta a Julo dokončovali geologické mapovanie a analýzu prehistorického prostredia. Majid, Mahmood a ja sme vysekávali najcennejší nález z tvrdej horniny. Čas uplynul veľmi rýchlo, avšak i tento deň nás odmenil niekoľkými skamenelinami. Niet pochýb, že toto rozsiahle nálezisko si vyžaduje dlhodobý výskum a samostatnú výpravu. Niekoľko spoločných fotografií na rozlúčku s kermánskou stolovou horou. Vrátime sa.

Presúvame sa rýchle do metropoly Kermánu a na poslednú chvíľu stíhame autobusový spoj do Shirázu. Členovia expedície zaslúžene odpočívajú v pohodlných kreslách VIP autobusu a ja spisujem tieto dojmy pre našich priaznivcov na Slovensku. Všetkých pozdravujeme a tešíme sa na stretnutie doma.

DEŇ 12

Zo Širázu odchádzame hneď ráno. Dnešným cieľom je Isfahán vzdialený 500 km. Po necelej hodine jazdy však odbočujeme z hlavnej trasy. Borovicová alej nás privádza k ceremoniálnemu hlavnému mestu achajmenovských kráľov. Vstupujeme do Perzepolisu. Na rozsiahlej kamennej platforme sa nachádzajú zvyšky palácov, ktoré rozvalila armáda Alexandra Veľkého. Nad mestom sú do skaly vyhĺbené hrobky dvoch perzských vladárov. O pár kilometrov ďalej, v Nakš-e Rustam, sú do impozantného skalného masívu vytesané ďalšie štyri hrobky: Dariusa Veľkého , jeho syna Artaxerxesa I., jeho vnuka Xerxesa, a jeho pravnuka Dariusa II. Príbeh Perzskej ríše je starý 2500 rokov. Ak však na týchto miestach ticho rozjímate, história začne ožívať.

Našou ďalšou zastávkou je paleontologická lokalita, ktorú iránski kolegovia objavili len nedávno. Minulý rok ma pozvali do riešiteľského tímu projektu, ktorého financovanie momentálne posudzuje iránska grantová agentúra pre výskum. V horninách starých 100 miliónov rokov boli objavené celé kostry prehistorických živočíchov. Zajtra v Isfaháne má čaká pracovné jednanie o pozícii Slovenska v tomto výnimočnom projekte. Do metropoly provincie Esfahán prichádzame po zotmení. Deň však nekončí. Môj iránsky kolega Dr. V. Hairapetian nám predstavuje centrum kresťanského vyznania armenskej vetvy. Priateľský rozhovor pokračuje pri chutnom jedle až do polnoci. Dozvedáme sa množstvo informácií, ktoré sa týkajú našich výskumných plánov. Do tímu tak vstupuje ďalší cenný a skúsený odborník.

DEŇ 13

Hovorí sa, že Isfahán je najkrajšie mesto Iránu. Moja osobná skúsenosť to potvrdzuje. Isfahán bol kedysi hlavným mestom Iránu. Hneď ráno vedú naše kroky na prestížnu isfahánsku univerzitu. Vstupujeme do rozsiahleho univerzitného kampusu, v ktorom sa nachádza 15 fakúlt a medicínske vzdelávacie centrum. Študuje tu viac ako 30 000 študentov. Na katedre geológie nás privítal Prof. M. Yazdi a Prof. A. Bahrami. Milí ľudia a skúsení odborníci. Diskutujeme o súčasnom stave nášho projektu. Osobne sa zaujímam o posílenie pozície slovenského tímu pri výskume vzácneho náleziska, ktoré sme včera navštívili. Moje návrhy sú prijaté a ďalší rozhovor sa už týka logistiky a špecifických detailov ďalšej expedície. Následne dostávam možnosť si pozrieť pod mikroskopom prvé objavené exempláre, u ktorých nachádzam dokonca skamenelé zvyšky mäkkých tkanív. Myslím, že nás na tejto lokalite čakajú významné objavy.

Čas letí a slovensko-iránska paleontologická expedícia 2017 vstupuje do finále. Lúčime sa s kolegami na univerzite aj s Isfahánom. Čaká nas nočný presun do Teheránu, ktorým sa uzavrie veľký okruh našej výpravy. Cieľ dosahujeme ešte pred polnocou.

DEŇ 14

Dva týždne ubehli. Náročný program expedície sa naplnil do bodky. Vlastne nie tak celkom – dnes nás ešte čaká jedno oficiálne stretnutie. Na iránskej geologickej službe nás prijíma vysokopostavený úradník, zástupca generálneho riaditeľa pán Jalil Ghalamghash. Juraj predstavuje fakultu BERG a definuje možnosti budúcej spolupráce, o ktoré je prejavený záujem. Ešte spoločná fotografia a expedícia končí. Mierime na medzinárodné letisko imáma Khomeiniho, odkiaľ sa vraciame do Európy.

Pri odchode sa dostavujú pocity nostalgie i radosti. V krajine perzského leva sme strávili 14 neuveriteľných dní, ktoré nás vytrhli zo zovretia klasického pracovného zhonu. Prešli sme takmer 5000 km a našli viac, než čo sme hľadali. Nových kolegov a priateľov. V Iráne sme stretávali príjemných ľudí. Neznámi iránčania nás oslovovali na uliciach a vítali vo svojej krajine. Môj druhý pobyt v Iráne potvrdil predchádzajúcu pozitívnu skúsenosť. Stretnutie s mladými talentovanými študentmi hladnými po vedomostiach a plných očakávaní bolo pre mňa osobne jedným z najcennejších zážitkov. Pohostinnosť a priateľskosť, vzájomný rešpekt a záujem spolupracovať sú hodnoty, na ktorých možno tvoriť spoločnú budúcnosť.

Ďakujem mojím kolegom z Technickej univerzity a Univerzity v Zanjane a všetkým, ktorí mi umožnili uskutočniť túto výpravu a podali pomocnú ruku. Bez nich by tento zámer zostal len v ríši snov. Slovenská expedičná paleontológia vystúpila z tieňa. Verím, že ju čaká nová história.

Ďakujem aj Vám všetkým milí priatelia a známi, ktorí ste nám držali palce.

Prvá expedícia dnes končí. Už zajtra začínam pracovať na príprave ďalšej.

Kheili mamnun Irán!